Krasoň jaseňový (Agrilus planipennis) patrí medzi najnebezpečnejších škodcov jaseňov na svete. V júli 2026 ho zachytili aj na Slovensku. Situáciu na mieste zhodnotil entomológ Roman Modlinger z Fakulty lesníckej a drevárskej ČZU v Prahe, ktorý sa oblasť výskytu vybral pozrieť spolu s odborníkmi zo slovenskej Lesníckej ochranárskej služby.
Čo sa zistilo
- Škodca bol zachytený v júli 2026 na východnom Slovensku pri hranici s Maďarskom a Ukrajinou. Podľa mapy výskytu slovenskej ochranárskej služby ide približne o polovicu okresu Trebišov a susedný okres severne od neho.
- Modlinger uvádza, že škodca bol prakticky v každom jaseňovom poraste, ktorý navštívili. Niektoré stromy boli pokryté staršími požerkami, preto usudzuje, že tam nie je krátko – minimálne dva roky.
- V Česku sa podľa neho krasoň zatiaľ nenašiel. Príchodu do Česka však podľa neho zabrániť nemožno, rozhodujúci bude včasný záchyt a správna reakcia na prvé nálezy.
Prečo je taký nebezpečný
Silná populácia dokáže napadnutý strom v našich podmienkach zdolať počas jediného roka. Krasce sú zdatní letci. Modlinger odhaduje dosah pri prirodzenom šírení na približne tri kilometre; zo Severnej Ameriky je zdokumentované šírenie zhruba 20 kilometrov ročne a najdlhší zaznamenaný skok približne 70 kilometrov.
Podľa neho sa škodca na východné Slovensko pravdepodobne nedostal prirodzenou cestou, pretože medzi ukrajinskými ohniskami a miestami záchytu leží približne 70 km široký pás Karpát. Pomôcť mu mohol človek – napríklad v obalovom materiáli alebo palivovom dreve. Ide o odborný odhad, nie preukázaný fakt.
Situáciu zhoršuje, že jasene sú už dnes oslabené chorobou spôsobenou voskovičkou. Oslabené stromy sú pre škodcu ľahšou korisťou.
Čo sa s tým dá robiť
Odborník je v hodnotení striedmy:
- Účinná ochrana v tejto chvíli neexistuje. Eradikácia, ktorá funguje pri iných inváznych druhoch, je pri krasoňovi neúčinná – dobre lieta a ťažko sa včas odhaľuje, pretože žije často v korunách.
- Rozhoduje čas. Čím skôr sa napadnuté stromy odstránia, tým viac sa dá šírenie spomaliť.
- Monitoring je zatiaľ slabý článok. Súčasné pasce s atraktantmi chytia chrobáka väčšinou až vtedy, keď je populácia silná a v oblasti je už niekoľko rokov. Vedci preto skúmajú citlivejšie metódy, napríklad cielene oslabené („obkrúžkované“) jasene ako lapáky. Účinnosť v našich podmienkach je ešte potrebné overiť.
Čo z toho vyplýva pre vlastníkov lesov
Nasledujúce odporúčania nie sú z citovaného rozhovoru, ide o naše praktické zhrnutie:
- Skontrolujte jaseňové porasty. Typickými príznakmi sú rednutie koruny, odlupovanie a praskanie kôry, zvýšená aktivita ďatľov a drobné výletové otvory v tvare písmena D.
- Podozrenie nahláste. Kontaktujte odborného lesného hospodára alebo Lesnícku ochranársku službu Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
- Neprevážajte jaseňové drevo z ohrozenej oblasti, najmä palivové drevo a drevený obalový materiál, bez konzultácie s odborníkom.
- Počítajte s tým, že jaseň v ohrozených oblastiach nebude spoľahlivou drevinou a pri obnove uprednostnite druhovo pestré porasty.
